Vianoce sú bezpochyby najkrajšími sviatkami roka. Sú sviatkami pokoja strávené v kruhu rodiny, svojich najmilších a najbližších. S Vianocami sa spájajú rôzne tradície a zvyky, ktoré praktizovali naši predkovia a sú predávané z pokolenia na pokolenie.
Koncom novembra sa na dedinách začínalo zimné obdobie, čo znamenalo, že sa skončili ťažké práce v poľnohospodárstve, prichádzal čas, keď sa muži venovali viac rodine a deťom a pripravovali si náradie na ďalšiu sezónu. Ženy sa v tomto čase venovali ženským prácam priadli, šili a vyšívali.
Obdobiu, ktoré sa začínalo 25. novembrom teda Katarínou, sa hovorilo stridžie dni. V tento deň smel do domu vstúpiť vždy prvý muž, pretože žena by priniesla do budúceho roka nešťastie v podobe často porozbíjaného riadu. Bol to aj deň, ktorý sa niesol v duchu zábavy. Bola to vlastne posledná zábava do Vianoc.
30.novembra na Ondreja – počasie na Ondreja slúžilo na predpovedanie úrody. Aké bolo počasie na Ondreja, také malo byť aj počas celej zimy. Ondrej bol však aj dňom ľúbostnej mágie. Dievčatá nesmeli priasť, aby sa „nezamotal“ vlk medzi ovce. Namiesto pradenia sa teda zišli v niektorom dome a pomocou čarov sa snažili ovplyvniť ich budúcnosť v láske. Známe je varenie halušiek, kedy do každej halušky, ktoré boli vyhotovené z ukradnutej múky z mlyna alebo zadovážením z deviatich domov zabalili papier z menom a varili ich. Drevo, ktorým sa kúrilo bolo tiež ukradnuté. Uvarené halušky povyberali z vriacej vody a každá z dievčat si vzala jednu, aby sa dozvedela, kto mal byť jej nastávajúcim. V tento večer taktiež chodievali triasť plotmi. Verili, že z ktorej strany pri trasení počuť brechot psa, na tú stranu sa vydá.
4.decembra na Barboru si dávali dievčatá do vázy s vodou čerešňovú halúzku. V prípade, že zakvitla do štedrého dňa, znamenalo to, že sa tento rok vydajú.
6.decembra boli typické obchôdzky Mikuláša s anjelom a čertom. Tento zvyk bol určený hlavne deťom, ktoré Mikulášovi recitovali básničky, priznávali svoje dobré i zlé skutky a na základe toho od neho dostávali buď drobné sladkosti, mrkvu, zemiaky alebo uhlie.

13.december deň Lucie a celé obdobie do Vianoc sa pokladali za nešťastné dni. Tento deň bol považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní. Luciu považovali za najväčšiu bosorku. Ľudia bojovali proti zlým silám a bosorkám účinným ochranným prostriedkom, ktorým bol cesnak. Jedli cesnak s chlebom, potierali ním kľučky, dokonca aj dobytok chránili tak, že mu dávali jesť cesnak. V tomto dni nesmela prísť žena ako hosť do domu prvá. Priniesla by domácim nešťastie a chorobu. Chlapci zhotovovali stolčeky bez klincov.
24.december Štedrý deň Deti s otcom zdobili vianočný stromček perníčkami, orieškami a jabĺčkami. Mama zas a varila štedrovečernú večeru a pripravovala štedrovečerný stôl, na ktorom nesmel chýbať krížik, sviečky, vianočné oblátky s medom, orechy, cesnak, ovocie, chlieb, mak, šošovica, peniažky pod obrusom, aby sa celá rodina dobre mala. Počas celého dňa sa dodržoval prísny pôst, kedy sa počas celého dňa malo jesť čo najmenej alebo vôbec, žiadne mäso a žiadne jedlo, ktoré bude súčasťou večere. Pod stolom mali seno a za hrsť zrna, aby bola prichádzajúca sezóna úrodná.. Štedrovečerná hostina sa vždy začínala prípitkom, ktorým bolo víno alebo pálenka. Predchádzala jej ale spoločná motlitba, po ktorej hlava rodiny urobila krížik medom na čelo každému členovi rodiny, aby ho anjeli ochraňovali po celý rok. Gazda vybral z košíka náhodne jedno jablko – ak sa po jeho priečnom rozkrojení na polovicu, objavila v strede hviezdička, znamená to zdravie a šťastie, ak sa však objavil krížík, znamená to chorobu alebo dokonca smrť. Jabĺčko sa potom rozkrájalo na toľko kúskov, koľko členov rodiny bolo pri stole na znak ucelenosti rodiny. Po prípitku sa podával chlieb s cesnakom, ktorý je dnes nahradený oplátkami, cesnakom a medom. Oplátky sú symbolom pokoja a radosti, cesnak mal zabezpečiť zdravie pre celú rodinu a med posilňuje lásku a dobré vzťahy v rodiny. Večera pozostávala z vianočnej kapustnice a opekancov, kvôli pôstu. V niektorých rodinách je však kapustnica nahradená šošovicovou alebo fazuľovou polievkou. Konzumácia strukovín pomôže zdvojnásobiť rodinný majetok. Po kapustnici nasledoval hlavný chod večera – kapor, ktorý bol väčšinou vyprážaný. Šupiny z kapra vložené do peňaženky mali zabezpečiť, aby netrpeli počas nasledujúceho roka núdzou a aby sa peniažky len tak sypali. Avšak najtradičnejším vianočným jedlom sú opekance s makom a medom. Na znak pokojného spolunažívania v rodine mal každý z každého chodu aspoň ochutnať. Z každého jedla odložili po lyžici pre zvieratá, aby po celý budúci rok nehladovali. Aby bola rodina súdržná a stále pokope, uväzovali sa nohy stola reťazou. Počas večere nesmel nikto odísť od stola, pretože by to prinieslo nešťastie do rodiny. Po večeri porozhadzuje najstarší člen rodiny po dome orechy, aby bola v dome hojnosť počas celého roka. Potom nasledovalo rozbalenie si darčekov a potom už chodili koledníci a vinšovali koledy. Štedrý večer ľudia zakončili polnočnou omšou.Na znak milosrdenstva bolo vždy prestreté pre jedného človeka navyše. Bolo to pre prípad, že by počas večere prišiel náhodný hosť. Touto formou sa však niekde vzdávala aj úcta zosnulému členovi rodiny, ktorý v tom roku zomrel.
26. decembra sa konali štefánske zábavy.

Nový rok – ako na Nový rok, tak po celý rok. Na Nový rok sa neupratovalo. 1. januára včas ráno chodili vinšovať chlapci. Čarovnú funkciu mala na Nový rok aj strava. Varievala sa šošovica, ktorá predstavovala mince, a teda bohatstvo. Taktiež mak symbolizoval peniaze, preto gazdiné piekli makový koláč a varili pirohy, aby mali tučné kravy. Kvôli dobrej úrode obilných klasov sa varili rezance alebo šúlance. Obedovalo sa za stolom, ktorý bol prikrytý tým istým obrusom ako na štedrý večer. Jedlo bolo pripravené tak, aby sa každý mohol do sýta najesť, inak by cez rok hladovali.
6.január – V tento deň sa požehnávali domy, svätila sa voda, ktorou sa kropili príbytky, maštale. Tento deň bol posledným dňom obchôdzok a kolied.
Tradícia vianočného stromčeka – sa viaže až k oslavám zimného slnovratu v Ríme, teda nevyplýva z Biblie ani z kresťanstva. Prvá písomná zmienka o vianočnom stromčeku je zo 16.storočia a pochádza z Alsaska. Na našom území sa vianočný stromček objavuje až koncom 18.storočia. Stromček však nebol jedinou rastlinou, ktorou si ľudia zdobili príbytky. Patrilo k nim aj imelo, ktoré bolo u germánskych národov symbolom priateľstva a ktorému pripisovali čarovnú moc. K novodobým zvykom patria aj vianočné jasličky. V r. 1223 postavil František z Assisi prvé jasličky s voskovým dieťaťom v životnej veľkosti, somára a vola.